Detská spomienková patchworková deka

Podľa mojich posledných príspevkov, by sa mohlo zdať, že nič nešijem. Nie je to tak. Šila som niekoľko vecí, z ktorých niektoré mám aj nafotené, len sa mi nedostáva(lo) času materiál „spracovať“. Tak budem jednotlivé projekty pomaly vyťahovať, aby som sa mohla s vami podeliť, poprípade vás inšpirovať.

Jednou z prác je detská deka s rozmerom 105 x 165 cm. Nešila som ju pre bábätko, ale k narodeninám pre moju neter Martinku, ktorá je už predškoláčka. Deka má veľmi jednoduchý vzor i quiltovanie. Poukladať štvorce diagonálne podľa farieb však nebolo celkom jednoduché. Práve kvôli materiálu, z ktorého som deku šila. Recyklovala som a to je vždy komplikovanejšie, ako šiť z nových látok. Tentoraz som siahla po flanelových utierkach mojej omamy. Opotrebované veľmi neboli, ale sem tam sa na nich našiel fliačik.

Na vrchnom obrázku vidíte jeden z variantov poukladania štvorcov do budúcej deky. Výdatne mi pomáhala moja pomocníčka – projektová plocha.

Štvorce rovnakého rozmeru som narezala pomerne rýchlo. Vyhrala som sa pri ukladaní, aby som mala z každej farby tak, aby mi vyšlo na celý rad.

Detail deky s uzlíkmi v rohoch štvorcov.

Aby deka bola naozaj spomienková, tak aj zadná strana je z omaminých flanelových utierok. Z niekoľkých zošitých kusov utierok rovnakého vzoru vznikol celistvo pôsobiaci chrbátik deky. Keďže flanel je pomerne teplý a aj hrubší materiál, na zateplenie som použila ľahší vatelín. Deku som nequiltovala, ale len bodovo spájala v rohoch uzlíkmi z farebne zladenej bavlnky. Dievčenskosť deky som podčiarkla lemom z jemného ružového pepitového plátna.

S dekou som bola veľmi spokojná. Martinka má darček odo mňa, ale aj od praomamy, ktorú nepoznala. Tešila som sa na chvíľu, kedy ju Martinke dám. Vedela som, že sa z deky bude tešiť aj Martinkina mamina. Najviac ma ale prekvapila sama nová majiteľka, ktorá si deku rozbalila, rozložila a hneď sa ňou aj prikryla. Úprimne sa z nej tešila. To som si ani nemyslela, že 5-ročné dieťa sa tak môže tešiť práve z deky. A aj napriek tomu, že už odvtedy prešlo niekoľko mesiacov, stále mám pocit, že dar som dostala ja. Vo forme nefalšovanej radosti obdarovanej oslávenkyne.

P.S.: Keďže mala deka u neterky taký úspech, ušila som k nej ešte zladený vankúšik: