„Som tu, kým nie je s Tebou mama“ – jar 2015

Blíži sa september a s ním aj arteterapeutický víkend s náhradnými rodinami, na ktorom sa podieľam i ja. (Viac o projekte a predchádzajúcich víkendoch si prečítajte tu.) Popri prípravách na akciu som zistila, že som sa s vami nepodelila o zážitky a fotografie s jarného víkendu. Keďže by to bola škoda, prinášam vám ich teraz, aj keď neskôr. Fotografie však nestratili nič zo svojej aktuálnosti, možno iba niektoré deti od jari trošku vyrástli 🙂 .

Hanka so svojou dcérou Peťkou. Do deky vybrali fotografie z prvých dní, kedy si noví rodičia doniesli Peťku domov v perinke, fotky s  babkami, dedkami, kamarátkami, či kópie Peťkiných obrázkov. Keďže Hanka sa so strojom veľmi nekamarátila, pomohla som jej. Ale mala som vynikajúcu asistentku (Hanku), ktorá mi už na očiach videla, čo potrebujem podať, kde prestrihnúť. Napriek tomu, že si obe dievčatá museli pobyt skrátiť, deku sa nám podarilo dokončiť. Peťka si ušila pod vedením ostatných lektoriek  zvieratká.

Bea so svojími dievčatami – Kajkou a Cynthiou (vnučkou a dcérkou). Bea sa už podobného víkendu zúčastnila, kde jednu veľkú deku pre Kajku ušila. Ako skúsená patchworkárka sa pustila do deky pre Cynthiu.

Autorkou dizajnu deky je Cynthia, ktorá si sama určila, kde chce mať tú-ktorú fotografiu a akými látkami ju chce orámovať. Na šijací stroj sa nahovoriť nechcela, ale zato nám ako vyučená kaderníčka spravila malý improvizovaný kadernícky salón. Na skupinovej fotografii tak budete mať možnosť vidieť mnohých účastníkov s čerstvými účesmi. Aby Kajke nebolo ľúto, že jej Bea nič neušila, dostala obliečku na vankúšik.

Hans Joachim so svojou pestúnskou babkou Boženou. Obaja boli úžasní, napriek komplikovaným životným osudom stále optimisticky naladení. Hans Joachim je síce živé striebro, ale fotografie do deky si vyberal a pripravoval na počítači sám. Dokonca ich pripravil toľko, že sme ich do deky ani nezmestili. Ostalo tak ešte na dva vankúšiky. Babička pre svoju diagnózu a vek na šitie nevidela, tak jej veľmi pomohla Ivetka, ktorá takúto deku ušila pre svoju dcérku Miu, ktorú priniesol „bocian“ do Hniezda záchrany.

Tu vám predstavujem Evku a jej osem detí. Od najstarších: Silvia, Drahuška, Anička, Florko, Timejka, Martinka, Mirko a Nikolka. Napriek tomu, že ich bolo viacej 🙂 , boli zohratým tímom, jedným fungujúcim organizmom. Starší pomáhali menším a menší im (zvyčajne) neodvrávali.  Bolo nemysliteľné, aby mama ušila deku pre každé dieťa, tak sa rozhodla, že bude jedna veľká, spoločná. Evka už pred šitím mala konkrétnu predstavu, ako by mala deka vyzerať, tak sa nám výborne spolupracovalo a deka rýchlo začala naberať konkrétne tvary.

S Evkou som v kontakte, takže viem, že deku doma dokončila do najmenších detailov tak, ako si predstavovala. S deťmi sa rozhodli darovať ju ako spomienku na Slovensko svojmu rodinnému priateľovi – kňazovi. Deka tak odcestovala na Maltu.

To, že sa nám všetkým na pobyte páčilo, určite môžete čítať z našich tvárí. Niektorí museli odísť skôr, tak na spoločnej fotografii chýbajú. Užili sme si to všetci. Ostali nám pekné spomienky a opäť vznikli nové kontakty a priateľstvá. Viem, že sa budem opakovať, ale musím: Som rada, že som mohla byť pri tom 🙂 .

Ďalšie akcie súvisiace s charitou nájdete v sekcii Charitatívne projekty.