” Som tu, kým s Tebou nie je mama “ – jar 2016

Posledný májový víkend som sa už po niekoľký raz vybrala na Kysuce. Na pár dní v roku sa stávam súčasťou projektu občianskeho združenia Rozum a cit „Som s tebou, kým tu nie je mama“. Je to arteterapeutický pobyt pre náhradné rodiny – deti, ich pestúnov, či adoptívnych rodičov. „Náhradné“ mamy alebo otcovia šijú pre deti spomienkové deky. Deti mavajú svoj samostaný program, ale často sa podieľajú aj pri skladaní a šití svojej (alebo súrodencovej) deky. (Viac o projekte a predchádzajúcich víkendoch si prečítajte tu.)

Horský hotel sa premenil počas víkendu na náš domov. Zasadacia miestnosť sa už tradične premenila na šijaciu dielňu. Všade látky, nite, špendlíky, nožnice, ale hlavne odhodlanie a veľké očakávania, či to dokážu.

Rodičia vybrali fotografie a obrázky, ktoré svojim deťom plánovali zašiť do ich quiltu. Vika s Jankou fotografie vytlačili na látku. Spolu sme vybrali spomedzi farebných látok tie, ktoré lahodili oku mamy a páčili sa aj deťom. Potom sa už „len“ šilo a šilo…

Keďže sme mali tentoraz aj maminky, ktoré už patchwork šili, mali presnú predstavu, ako by mala budúca deka vyzerať. Aké bude rozloženie obrázkov, aké zloženie blokov a ktoré látky použiť, či nepoužiť. Takže si vytvorili deku tak, aby spĺňala ich predstavy 🙂 .

Sobotné ráno nás po celonočnej búrke privítalo rozvodneným potokom. Dvor hotela bol zaliaty blatom a naplaveným drevom. Väčšie škody našťastie neboli. Zamestnanci hotela však mali prácu naviac. Deti tým netrpeli. Bolo pomerne teplo, tak sa hrali v kalužiach blata, s blatom „murovali“ domček ako s maltou. Dokonca sa kúpali v mlákach. Keď boli topánky mokré, tak si ich vyzuli. Keď boli mokré ponožky, tak si ich vyzuli tiež. Tak to pokračovalo, až ostali povyzliekaní. Keďže bolo teplo a deti mali takú obrovskú radosť, mamy ich chvíľu nechali, nech si to užijú.

V sobotu nás navštívili aj canisterapeutky so svojími psíkmi. Pre deti mali pripravení užasný program. Ľutujem, že som ich nezachytila foťákom, ale i ja som sa nechala na chvíľu uniesť 🙂 .

Väčšie dievčatá si na hotelovej chodbe premenenej na tvorivú dielňu vyrábali s Jankou a Veronikou ozdobné škatuľky. Kúsky látok, stužky a lepidlo zmenilo nepotrebné obaly na novú dekoráciu do dievčenskej izbičky. Dievčatá z nich mali veľkú radosť a my sme sa tešili z dievčat, pracovali naozaj vytrvalo.

Danka zriadila pred hotelom odlievaciu dielňu. Deti si odlievali do foriem sadrových anjelikov, znamenia zverokruhu a iné drobné motívy.

Každý si domov odniesol ten svoj, ktorý si ešte doma domaľuje, prípadne doplní magnetkou. Opäť to bolo pre deti niečo nové, čo robili rukami a mali z toho radosť.

Renča s Biancou a dokončenou dekou aj novým vankúšikom.

Iveta so svojimi deťmi a novou dekou na gauč.

Miška, Brunko a Marietka s krásnou dekou a vankúšikmi.

Sisa a dievčatá pred spoločnou dekou. Vankúšik zostal až na domov.

Dedko so svojimi štyrmi vnúčatami s novou dekou, ktorú ušila dobrovoľníčka Iva.

Rodinu Slávky som nestihla s dekou odfotiť. Na fotografii vidno, kto sa na šití deky pre malého Gregora podieľal 🙂 .

Napriek veľkej búrke a hučiacemu potoku to bol príjemne stráveny víkend. Zoznámila som sa s novými ľuďmi, niektorými ich osudmi, stretla opäť známych a mala som príležitosť nachutiť na patchwork ľudí, ktorý by sa do šitia možno nikdy sami nepustili. Ak aj ďalej šiť nebudú, dokázali si, že to zvládli.

Ďalšie akcie súvisiace s charitou nájdete v sekcii Charitatívne projekty.