” Som tu, kým s Tebou nie je mama “ – jar 2016

Uvodny_1

Posledný májový víkend som sa už po niekoľký raz vybrala na Kysuce. Na pár dní v roku sa stávam súčasťou projektu občianskeho združenia Rozum a cit “Som s tebou, kým tu nie je mama”. Je to arteterapeutický pobyt pre náhradné rodiny – deti, ich pestúnov, či adoptívnych rodičov. “Náhradné” mamy alebo otcovia šijú pre deti spomienkové deky. Deti mavajú svoj samostaný program, ale často sa podieľajú aj pri skladaní a šití svojej (alebo súrodencovej) deky. (Viac o projekte a predchádzajúcich víkendoch si prečítajte tu.)

IMG_1188_1200

Horský hotel sa premenil počas víkendu na náš domov. Zasadacia miestnosť sa už tradične premenila na šijaciu dielňu. Všade látky, nite, špendlíky, nožnice, ale hlavne odhodlanie a veľké očakávania, či to dokážu.

Rodičia vybrali fotografie a obrázky, ktoré svojim deťom plánovali zašiť do ich quiltu. Vika s Jankou fotografie vytlačili na látku. Spolu sme vybrali spomedzi farebných látok tie, ktoré lahodili oku mamy a páčili sa aj deťom. Potom sa už “len” šilo a šilo…

Keďže sme mali tentoraz aj maminky, ktoré už patchwork šili, mali presnú predstavu, ako by mala budúca deka vyzerať. Aké bude rozloženie obrázkov, aké zloženie blokov a ktoré látky použiť, či nepoužiť. Takže si vytvorili deku tak, aby spĺňala ich predstavy :-) .

Sobotné ráno nás po celonočnej búrke privítalo rozvodneným potokom. Dvor hotela bol zaliaty blatom a naplaveným drevom. Väčšie škody našťastie neboli. Zamestnanci hotela však mali prácu naviac. Deti tým netrpeli. Bolo pomerne teplo, tak sa hrali v kalužiach blata, s blatom “murovali” domček ako s maltou. Dokonca sa kúpali v mlákach. Keď boli topánky mokré, tak si ich vyzuli. Keď boli mokré ponožky, tak si ich vyzuli tiež. Tak to pokračovalo, až ostali povyzliekaní. Keďže bolo teplo a deti mali takú obrovskú radosť, mamy ich chvíľu nechali, nech si to užijú.

V sobotu nás navštívili aj canisterapeutky so svojími psíkmi. Pre deti mali pripravení užasný program. Ľutujem, že som ich nezachytila foťákom, ale i ja som sa nechala na chvíľu uniesť :-) .

IMG_1197_vyrez_1200

Väčšie dievčatá si na hotelovej chodbe premenenej na tvorivú dielňu vyrábali s Jankou a Veronikou ozdobné škatuľky. Kúsky látok, stužky a lepidlo zmenilo nepotrebné obaly na novú dekoráciu do dievčenskej izbičky. Dievčatá z nich mali veľkú radosť a my sme sa tešili z dievčat, pracovali naozaj vytrvalo.

IMG_1210_1200

Danka zriadila pred hotelom odlievaciu dielňu. Deti si odlievali do foriem sadrových anjelikov, znamenia zverokruhu a iné drobné motívy.

IMG_1209_1200

Každý si domov odniesol ten svoj, ktorý si ešte doma domaľuje, prípadne doplní magnetkou. Opäť to bolo pre deti niečo nové, čo robili rukami a mali z toho radosť.

IMG_1213_vyrez_1_900

Renča s Biancou a dokončenou dekou aj novým vankúšikom.

IMG_1217_vyrez_1_900

Iveta so svojimi deťmi a novou dekou na gauč.

IMG_1224_vyrez_1_900

Miška, Brunko a Marietka s krásnou dekou a vankúšikmi.

IMG_1231_vyrez_900

Sisa a dievčatá pred spoločnou dekou. Vankúšik zostal až na domov.

IMG_1236_vyrez_900

Dedko so svojimi štyrmi vnúčatami s novou dekou, ktorú ušila dobrovoľníčka Iva.

IMG_1195_vyrez_900

Rodinu Slávky som nestihla s dekou odfotiť. Na fotografii vidno, kto sa na šití deky pre malého Gregora podieľal :-) .

Napriek veľkej búrke a hučiacemu potoku to bol príjemne stráveny víkend. Zoznámila som sa s novými ľuďmi, niektorými ich osudmi, stretla opäť známych a mala som príležitosť nachutiť na patchwork ľudí, ktorý by sa do šitia možno nikdy sami nepustili. Ak aj ďalej šiť nebudú, dokázali si, že to zvládli.

Ďalšie akcie súvisiace s charitou nájdete v sekcii Charitatívne projekty.

This post has no comments. Be the first to leave one!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *